Viem, že mnohí muži sa budú odvolávať na feminizmus a choré ženské zoskupovanie sa proti chlapom, ale pre vás páni rada: Dýchajte! Nemyslíme to celkom tak!
Doba sa zmenila dámy! Máme rovnaké ľudské práva, ocitáme sa na vysoko postavených pracovných postoch, deti máme po tridsiatke /to teda nie je môj prípad/, nehovoriac o tom, že popri nich stíhame zarábať a dokonca s prehľadom nechať na materskej "DOVOLENKE" partnera. /"Materská DOVOLENKA" toto slovné spojenie istotne nevymyslela žena/. O tom, či je to dobré alebo skôr na škodu by sa dal napísať iný článok. Čoraz viac sme naštvané na mužov a považujeme ich za príšerných. Za parazitické plemeno neschopných a nezodpovedných babrákov, ktorí nás chcú len na sex a varenie. A pritom nezabúdame túžiť po našom vysnívanom a dokonalom partnerovi, KTORÝ AJ TAK NEEXISTUJE a tým aj ten najmenší pozitívny náznak nádeje spláchneme do záchoda.
Aké pokrytecké! Viete čo ženy? Kašlite na prehnanú emancipáciu aj keď nám priniesla nespochybniteľne množstvo výhod.
Myslím si totiž, že príroda nepustí. Zákony nepustia. To, prečo sme boli stvorené je jasné ako facka. Sme ženy a iba nám prináleží dať život, starať sa o deti a muža, vytvárať teplo domova. Avšak nepatríme len do kuchyne. ! A o tom to dnes bude.
Dlho som vám nič nenapísala a hrozne moc mi to chýbalo. Chcela som toľkokrát, že to neviem spočítať. No nestíhala som. Jednoducho a praprosto som nestíhala vlastný život. Chodila som do práce a potom zas nie, pretože ako začala škôlka malý samozrejme ochorel. A tak som sa starala o choré dieťa a do toho som samozrejme ochorela ja. A rovno zápal priedušiek = nič príjemné! Doma bola "PN" Klára s "PN" Macom a s obrovskou kopou neporiadku. No dobre...bordelu! Nenapísala som žiadny článok a nevyužila svoj čas na niečo produktívne! A MALA SOM NERVY A NENALAKOVANÉ NECHTY! A to je teda absolútny vrchol môjho nestarania sa o vlastnú osobu. Keď mám spravené nechty, mám na poriadku život a som šťastnejšia. Cítila som sa ako najväčšia ženská spodina. Ako úplne neschopná matka a žena. Sedela som na posteli chorá a zronená a premýšľala som, ako veci zvládajú iné matky/nematky/ženy. Mala som nervy aj na Martina. Keď si matka, tak za chorobu sa považuje až niečo, čo ťa pripúta k posteli. Rozumej, keď máš zlomenú nohu, alebo o ňu rovno prídeš. Všetko ostatné holt dievča musíš rozchodiť! Si totiž MATKA! Niečo ako "vyležanie sa v posteli" je vysoká dávka abstrakcie. Chlapi predsa chodia do roboty a potom prídu a oddychujú. Nenapadne ich vziať si deň voľna a nechať vás ležať, neprinesú ani kopu pomarančov a oba diely filmu Denník Bridget Jonesovej. Akože "NA MOJA" oddýchni si. Tak to funguje. Čo urobíš? Hodíš sa o zem? Alebo spravíš scénu? Už ani na to nemáš silu. A vtedy si môžeš s čistým svedomím pustiť "feministickú" pesničku a tancovať chorá,zronená v izbe a potajomky vnútorne aspoň na malú chvíľu nenávidieť mužov. NO A ČO?
Aj mne samej sa zdá, že ženy toho musia zniesť ďaleko viac... Ale najhoršie na tom je, že to nemôžem povedať nahlas. Ja som sa totiž ani jeden deň za celý svoj život nezobudila ako muž, nešla do práce a neriešila účty, odvody, poplatky, uživenie rodiny a hysterickú manželku, ktorá zase túži po romantickom večeri a tak to jednoducho neviem porovnať. Ale niekedy tajne pri sporáku a revajúcom decku a obzvlášť vo vyhrotených situáciach si naozaj myslím, že ženy sú teda MEGA SILNÉ BOJOVNICE a CHLAPI ich teda absolútne MÁLO UZNÁVAJÚ. Ale len tajne a len niekedy :)
Revala som pri vysávaní. Nedokázala som vstrebať informáciu, že je aj tak jedno, že vysávam, pretože na druhý deň tu bude zase bordel. A potom znovu. A znovu. Aj by som sa zahniezdila v tomto našom dvojizbáku a kúpila kvety, vankúše, voňavé sviečky a rozvešala fotky v rámiku a cítila sa ako Bohyňa v Božskom priestore, ale keď vidím ten trčiaci kábel zo stropu v obývačke namiesto lustru okamžite som nohami späť na zemi. Niekedy sa cítim ako otrok domácnosti, muža a dieťaťa. Nemá to nič s láskou k nim. Ale úprimne? Sú to chlapi a niesú poriadkumilovní. A nehovorím o miliónkrát položenej otázke Kde je......???? /doplňte si aj také bizarnosti ako maslo/. :D
Niekedy si počas dňa predstavujem, ako sa zamknem v kúpelni a budem si tam tri hodiny robiť skrášľovací večer, pozerať Sex v meste a smiať sa na chlapoch s mojími štyrmi fiktívnymi kamarátkami, lebo však na vlastné nemám čas. Alebo predstavy stupňujem na viac nerealistické. Ako napríklad, že vyhrám 5 000 eur v prasati v žite /názov žrebu, kúpiš na pošte! Poznatok redakcie/a odletím sama /s kamoškou/ na Kubu a budem sa tam celé dni slniť, popíjať a tancovať vášnivé latino. /Možno aj s opálenými Kubáncami / :D A potom sa z toho sna zobudím, lebo však malý rozlial polievku na zem a vysypal potravu pre rybičky. HOLÁ HOLÁ UPRATOVANIE VOLÁ! A medzitým mi zavolá Martin, že čo by si dal na večeru. A ja na to na chvíľu kašlem a idem si konečne v kľude zapáliť cigaretu na ten náš krásny balkón zaprataný navešaným prádlom, ktoré bude treba ožehliť a poskladať a aj schovať do skrine. Mrknem na telefón, že skontrolujem čo nové no sociálnych sieťach. A v tom pocítim bolesť v hrudníku! RANA PRIAMO DO SRDCA! Vidím matky! Facebookové/Instagramové super matky! Sú dokonalé a majú nechutne dokonalé čisté deti so značkovým super rozkošným a zladeným oblečením. A TIE ICH TELÁ! O MÔJ BOŽE! Prečo si tak nespravodlivý? Na depku nieje nič horšie ako fitness matky! Pozerám pod tričko na to moje anti-fitness brucho a letmo si spomeniem kedy som naposledy cvičila. Síce veď predvčerom som bežala do roboty, lebo som zaspala. To sa neráta ako ranný beh?
Som v koncoch a mám chuť na víno, ale mám smolu, pretože mám antibiotiká. Tak sa len rezignovane zdvihnem a idem tam, kam patrím. K sporáku! Robiť večeru. A práve keď potrebujem byť plne sústredená na prípravu jedla ma Maco chytí za nohu a mrnčí, lebo sa chce hrať a ja sa venujem cestovinám a omáčke. Kľučkujem nohami pomedzi porozhadzované hračky, pritom sa ho snažím utíšiť a dávam pozor, aby som ho neopálila.
Ach!
Večer by som si prečítala knihu..... alebo dala vaňu...vlastne by som mohla niečo konečne napísať na blog...alebo si prejdem tie knihy o žurnalistike, čo som si požičala pred mesiacom v knižnici a už mi zapadli prachom na poličke... alebo si zopakujem anglické slovíčka čo mám načaté...aha nie už viem nalakujem si nechty...vlastne by som mohla byť aj s Martinom a túliť sa pri filme.
Je 22:00 a som hotová! Sprchujem sa a mám v paži si oholiť nohy, lebo však ani sex /posledná záchrana na depku/ nebude, lebo ako na potvoru prišla na týždeň "tetka z Ameriky v červenom kabáte". /menštruácia...už zase!/
Byť matkou je dosť "zlé", ale byť pracujúcou matkou je stokrát "horšie". /myslím samozrejme s nadsázkou! Byť mamou je super./
Viete čo? Už ma nebavia tieto choré porovnávačky matiek koho dieťa čo dokáže a v akom veku. Alebo koho domácnosť lepšie funguje. Alebo, čo všetko žena stíha popri dieťati.... Ženy kašlite na to a VIAC ŽITE! Chlapi ten bordel toľko neriešia a radi vám umyjú aspoň tie poonďaté riady. /nezabudnite ich za to pochváliť!Áno viem že oni vás za riady nechvália, ale vy musíte!/ A kašlite na ostatné matky, ktoré stíhajú hento a tamto a nezabúdajú to fotiť na facebook a instagram.
Urobte si kávu/čaj a VYPITE TO KONEČNE TEPLÉ!!! :) Nechajte deti kresliť po stene a nalakujte si nechty ak vás to poteší! VYDÝCHNITE, SMEJTE SA A UROBTE SI RADOSŤ!!
Vaše deti nechcú supermatku a vaši chlapi nechcú superženu! Nechcú naleštenú domácnosť, ktorej vládne ledva žijúca neusmiata žena - robot. Naše deti a naši chlapi nás chcú jednoducho šťastné! :) A preto ŽENY NO STRES! /V prvom rade ty Klára!/
Majte krásny večer :)
NAZĎOOOOO :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára